Na rozdávanie lásky u nás karanténa neplatí

31/03/2020

Dom RAFAEL má štyri oddelenia starostlivosti. Oddelenie pre mladistvých so špeciálnymi potrebami funguje ako stacionár. Toto oddelenie sme museli v rámci nariadenia vlády z hygienických dôvodov, žiaľ, dočasne zatvoriť. Mladiství sú preto so svojimi rodinami v domácom prostredí. O to intenzívnejšie možeme však chrániť našu staršiu generáciu na ďalších oddeleniach. Oddelenia - Špecializované sociálne zariadenie pre alzheimerikov, parkinsonikov a ľudí  s demenciou), Dom ošetrovateľskej starostlivosti a Hospic - si  žijú svojím každodenným životom, hoci v novej atmosfére. Predovšetkým sme si museli zabezpečiť viac dezinfekčných prostriedkov a rúška, aby sme klientov ochránili pred akýmikoľvek baktériami. Keďže sa rúška pre ich nedostatok nedali zohnať, ušili sme si vlastné, alebo sme o zhotovenie  prosili známych. U niektorých zamestnancov sa stalo rúško módnym okrášľujúcim doplnkom. Využili sa na to zbytky pestrých i decentných látok.

Hoci máme karanténu ako ostatné zariadenia a do budovy okrem zamestnancov nemôže vstúpiť nikto, na rozdávanie lásky však karanténa u nás neplatí! Medzi zamestnancami žijeme atmosféru vďačnosti, že sme zdraví, že môžeme ísť do práce a že sa s láskou ďalej staráme o klientov. Stali sme sa však skromnejšími a vďačnejšími. Ba aj každé jedlo si ceníme väčšmi ako inokedy.

Príbuzní nemôžu prísť za rodinnými príslušníkmi. Láskavosť si prejavujú tým, že im častejšie volajú na mobil. Klientom poskytujeme aj wifi a mnohých veľmi poteší, že sa môžu so svojimi blízkymi vidieť aspoň cez skype. Ba dokonca najbližší píšu svojím príbuzným krásne listy, ktoré im potom terapeutky čítajú. Ich obsah je láskavý a dojímavý, preto klienti nad týmito listami aj zaslzia. Príbuzní im prinášajú balíčky, v ktorých si nájdu obľúbené dobroty. A to je tiež milé, že o tieto maškrty sa klienti delia s ostatnými.

Televízor na izbách klientov informuje o dianí v boji proti koronavírusu vo svete. Otázky v tomto smere kladú aj personálu. Nielen terapeuti, ale aj odborný zdravotnícky personál im trpezlivo vysvetľuje, že všetky prísne opatrenia sú kvôli ich ochrane. Ak našich starkých niečo trápi, tak sú to ich príbuzní, ktorí žijú „vonku“ a nie sú chránení ako oni v Dome RAFAEL, preto prežívajú strach o svoje rodiny, aby sa nenakazili. Pravidelne sa za nich prihovárajú v modlitbe. Modlíme sa spolu za celý svet, za zastavenie nákazy.

Spoločné sociálne terapie s klientmi sme nahradili za  individuálne terapie na izbách. Jednotlivo sa zhovárame s každým z nich. Sociálne terapeutky i psychologička namiesto bežných spoločných terapií trávia viacej času pri lôžkach. Keďže každé oddelenie má vlastnú spoločenskú miestnosť, skupinové sociálne terapie, spoločné modlitby a čas obeda sa  uskutočňujú najmä v týchto priestoroch.

Naša Kaplnka sv. archanjela Rafaela sa stáva výnimočnou každú stredu, podobne ako to bolo v minulosti. Klienti, ktorí  pravidelne navštevovali kaplnku a slávili liturgiu svätej omše, sa tam v týchto dňoch stretávajú pri modlitbe. Spoločne prežívame s nimi pobožnosť krížovej cesty a ku krížu Pána Ježiša pridávame osobné ťažkosti i bolesti. Spievame si duchovné piesne a navzájom sa povzbudzujeme.

Naši drahí klienti nám pripomínajú, že oni už zažili Prvú svetovú vojnu, Druhú svetovú vojnu i obdobie komunizmu, keď nemohli hovoriť a myslieť si, čo chceli, prežili ťažké obdobia. Povzbudzujú nás, že prekonáme aj tento čas. 

V hospici na prízemí taktiež dodržiavame prísne hygienické kritéria. Tam však ťažko chorí klienti nezomierajú sami.  Stará sa o nich láskavý personál, rehoľné sestry, lekári opatrovatelia, psychologička. Čas zomierania je veľmi dôležitý pre pacienta i jeho rodinu. Sú to chvíle posledných slov a odpustenia, preto povoľujeme individuálny vstup k umierajúcim. Keďže oddelenie Hospicu sa nachádza na prízemí a je k nemu jednoduchšia dostupnosť, môžu sa príbuzní naposledy rozlúčiť so svojím blízkym.

Zamestnanci v Dome RAFAEL sa v čase karantény zomkli. Žijeme ako spoločenstvo rodiny a navzájom sme si vďační. Slovíčko „nie“ sa akosi vytratilo z nášho slovníka. 

Nemyslíme si, že tento ťažký čas pandémie je dobrý, lebo sa spája s bolesťou, ale rozhodne nás všetkých urobil citlivejšími jeden pre druhého. Vnímame dobro aj tam, kde sme ho predtým nevideli. Rodinní príslušníci sú neuveriteľne vďační za všetko, čo pre ich drahých robíme. Dostáva sa nám mnoho povzbudenia a každý pomáha ako vie. Žijeme čas lásky a úcty jeden k druhému: klienti k tým, ktorí sa o nich starajú, a zamestnanci si preukazujú ohľaduplnosť a trpezlivosť. Je to pre nás hlboká skúsenosť, z ktorej, ako veríme, vzíde dobro nielen pre naše zariadenie, ale aj pre celý svet.

Ivetka Horváthová, zodpovedná za zabezpečenie duchovnej služby v Dome RAFAEL


2020 © RAFAEL, N.O.